Pečatidlo zuba je považované za formu prevencie pred zubným kazom. Najčastejšie sa deťom pečatia prvé trvalé stoličky, tzv. šestky. Tieto zuby sa deťom prerezávajú ako prvé, už v šiestom roku života. V tomto období si deti ešte nevedia čistiť zuby samé, ak rodič zúbky nedočisťuje, veľmi rýchlo sa pokazia. Pečatidlo má za úlohu vyplniť komplikovaný ryhový systém na žuvacej ploche zúbka a tak zjednodušiť čistenie.
Zapečatiť môžeme len zub bez kazu.
Ak by bol v ryhe prítomný malý kaz, pečatidlom ho len prekryjeme a stratíme vizuálnu kontrolu. Takýto kaz pod pečatidlom môžeme následne objaviť až na rtg snímke, kedy už môže byť zbytočne veľký. Z tohto dôvodu, by pečatenie mal vykonávať iba zubný lekár, ktorý adekvátne zhodnotí, či sa na zúbku už náhodou nenachádza začínajúci kaz.
Pečatiť môžeme rôznymi materiálmi. Používame kompozit alebo skloionomérny cement. Výhodou kompozitného pečatidla je hlavne pevnosť, ale veľkou nevýhodou je, že na jeho zhotovenie potrebujeme absolútne sucho, takže je nutné použiť kofferdam (gumená blana prichytená na zúbok sponou). Výhodou skloionomérneho cementu je to, že nevyžaduje tak prísne suché prostredie ako kompozit a tiež to, že dlhodobo uvoľňuje do svojho okolia fluoridy, ktoré chránia zub pred kazom. Je menej odolný ako kompozit, ale ak dôjde k jeho poškodeniu, tak sa jednoducho odlomí a uvoľní sa celý. Aj to v tomto prípade berieme ako výhodu, ak by sa totiž neuvoľnil celý a časť pečatidla by ostala na zube, tak v tomto mieste veľmi často vzniká kaz. Odlomené miesto je väčšinou drsné a preto ťažko čistiteľné.
Pečatenie je považované za jednoduchý výkon, ktorý chráni zub pred kazom.
Ale nie je to tak vždy, preto musí byť správne indikované. Ja osobne pečatím iba zuby s veľmi hlbokými ryhami, kde je vysoké riziko vzniku kazu, pričom tieto ryhy sú úplne bez náznaku kazu.
